Je možné odstrániť zo sveta peniaze? Mohol by svet fungovať, ak by sme všetku prácu robili dobrovoľne, a ak by všetky tovary a služby boli k dispozícii zadarmo? Tieto myšlienky sa objavujú na svete znova a znova v rôznych formách, priťahujú pozornosť a mnohým ponúkajú nádej na lepší život. Ekonomika daru jestvuje od nepamäti a pravdepodobne je to prvá forma zdieľania hodnôt medzi ľuďmi. Stálo by však za preskúmanie, či by mohla fungovať v dnešných časoch, v ére tvrdého kapitalizmu a prevládajúcej peňažnej ekonomiky.
Ako človek dlhodobo sa pohybujúci v kruhoch neziskových organizácií bývam z času na čas oslovený, či by som vykonal drobnú službičku pre neziskovku so vznešeným poslaním. Zadarmo, lebo peniažkov je málo, rozpočet je obmedzený. Tomu rozumiem. Ale ako na takúto "ponuku" reagovať najlepším možným spôsobom, ak chceme byť zdravo a primerane altruistickí, ale zároveň sa nechceme nechať zodrať z kože?
Je prirodzené pracovať zadarmo, ak pracujete na vlastnej záhradke a plody vášho úsilia budete žať vy. Alebo ak rozbiehate podnikateľský zámer, ak budujete vašu firmu. Alebo ak sa rozhodnete dobrovoľníčiť na ekologickej farme alebo v neziskovej organizácii, aby ste nabrali skúsenosti, ktoré vám chýbajú. Alebo ak tvoríte umelecké dielo - pre vlastné potešenie, pre radosť iných, možno v budúcnosti na predaj. Spoločným prvkom týchto rozhodnutí je vždy vlastný popud, vnútorná motivácia - vytvoriť niečo nové, pekné, užitočné - pre seba, pre iných, alebo len tak.
Ak žiadame iných ľudí, aby pre nás urobili niečo zadarmo, alebo ak nás oslovia iní ľudia s rovnakou požiadavkou, to už je niečo na hrane. Drobná susedská či priateľská výpomoc v rámci dobrých vzťahov je normálna a prirodzená. Ak však chceme hrať čestne a ak si chceme budovať udržateľné vzťahy - osobné či pracovné, so silou daru treba narábať veľmi opatrne. Žiadať osobne niekoho konkrétneho, aby pre nás vo väčšom rozsahu pracoval zadarmo, ak nie je zainteresovaný v našom zámere - to už zaváňa znevažovaním jeho práce. My nevieme posúdiť, v akom je ten človek rozpoložení, koľko toho má naložené, kde sa nachádza jeho osobnostné nastavenie na stupnici od altruizmu po sebecké jednanie. Niektorí ľudia sú povestní tým, že radi pracujú pre všeobecné blaho. Aj takí ľudia však majú životné náklady, záväzky a šeky, ktoré musia včas zaplatiť. Je lepšie dobrovoľnícku prácu umožňovať než ju požadovať. To znamená napríklad zverejniť zoznam činností, do ktorých je možné sa zapojiť, a nechať ľudí, nech sa sami ozvú, ak sa tak rozhodnú.
Zažil som si už aj také, že istý človek si vymyslel projekt, ktorý si vyžadoval dobrovoľnú spoluprácu iných ľudí. Oslovil ma, ja som oslovil ďalších ľudí. Do projektu sa vlialo množstvo nezaslúženej obetavej práce. Samotný iniciátor si potom nedotiahol svoju časť záväzku voči ostatným a celé úsilie vyšlo navnivoč. Vtedy som si povedal, že toto už nikdy v živote.
Mnohí dnes snívajú o svete, v ktorom peniaze nie sú "až na prvom mieste" a v ktorom zdieľanie hodnôt prebieha prirodzenejším a prístupnejším spôsobom. Aktuálny systém peňažnej výmeny má mnoho nedostatkov, ale aj tak sa mi javí, že poskytnutie protihodnoty je oveľa lepšie ako ľahkovážne narábanie s obetavým úsilím iných ľudí. Nevieme, ako sa to vyvinie v budúcnosti. Je isté, že koniec dejín ešte nenastal, vývoj ide stále dopredu. Ak sa chceme ako ľudstvo zbaviť peňazí a všetkých s nimi spojených obmedzení, máme na čom pracovať. Ešte tam nie sme.
K lepšiemu toku peňazí v spoločnosti môžeme ako jednotlivci prispieť tým, že si budeme vedomejšie vyberať, kde a ako peniaze získavame a kde a ako ich míňame. Akú časť získaných peňazí si odložíme a akú časť minieme. Zodpovednejší prístup k získavaniu aj míňaniu nám následne umožní byť lepšej pozícii voči ostatným ľuďom: zrazu budeme menej odkázaní na pomoc iných, a naopak - sami si budeme môcť dovoliť pomoc iným poskytovať. Prospievajúci svet nie je možné nastoliť politickým prevratom či ekonomickou reformou. Je treba sa oň pričiniť v každodennom konaní.
