Dnes sa spolu s vami skúsim hlbšie zamyslieť a pozastaviť nad slovom dôslednosť a jeho praktickom význame. Čo to vo vás evokuje, čo vám ihneď napadá? Ako ste na tom vy? Ste človek, ktorého slovo aj činy platia? Doťahujete veci do konca? Robíte veci poriadne, či najlepšie ako viete? Alebo patríte skôr k tým, ktorým tá dôslednosť do života nepasuje? Máte z nej zimomriavky na chrbte? Obmedzujúci pocit? Vybavuje sa vám obraz prehnaného puntičkára? Ako to je s (ne)dôslednosťou, čo lepšie, alebo čo je až príliš?
Napíšem vám o tom na základe vlastných skúseností. Mám pocit, že to vďaka prežitému a odpozorovanému viem trocha porovnať. Aspoň čo sa týka výsledkov v praxi, teda ako môj život, vzťahy, úlohy a podobne vyzerali bez spomínanej dôslednosti a ako to všetko začalo naberať celkom iný smer, keď...
Dá sa povedať, že som bola na oboch stranách. Áno, áno, veľakrát som počula od mamy -- rob veci raz a poriadne, ale či sa mne chcelo? Dlho mi trvalo, kým som tie opakujúce sa vzorce, udalosti, situácie konečne začala vnímať a meniť. Veď z času na čas sa predsa len dalo čosi „odfláknuť". A keď som privrela obe oči, tak sa ma to už ani netýkalo. Ach... Takže takto nejako som si plávala životom, veci som brala skôr z pleca na plece a holt, naozaj veľakrát som sa k niečomu, čo som neurobila dostatočne dobre, dôsledne, musela vracať, opraviť, urobiť tak, ako sa má. Doplácala som na to niekedy viac, niekedy menej. A vždy, keď som na to doplatila „iba" trocha, povedala som si, veď o nič nejde, pohodlnosť je mi bližšia. Načo robiť, vyvíjať aktivitu, než je naozaj nevyhnutné. Avšak, občas nešlo iba o mňa, na moju nedôslednosť doplácalo aj okolie -- v práci, v súkromí... A to ma nakoniec mrzelo najviac!
Čo sa stalo, že som nakoniec (z)menila svoj postoj? Začala som tvoriť, žiť a živiť sa ako umelec v slobodnom povolaní. Bola som odkázaná na výsledky vlastnej práce, činnosti a tak ďalej. A to, čo som dovtedy len prehliadala, ale vedela, sa mi veľmi rýchlo odzrkadľovalo v rámci práce, spolupráce. Zodpovednosť za seba a schopnosť uživiť sa ma začali výrazne podnecovať k vnímavejšiemu chápaniu súvislostí. Byť jednoducho dôsledná v tom, čo poviem, čo vykonám, na čom sa dohodnem bola jednou z kľúčových vlastností či postojov, vďaka ktorým som postupne získavala a ďalej staviam toľko potrebnú reputáciu a výsledky. Avšak oplatilo a opláca sa mi to nielen v pracovnej oblasti! Teraz, keď sa obzriem naspäť, už takmer nedokážem celkom chápať, prečo som sa v slede konzekvencie vlastnej nedôslednosti vláčila tak dlho. Viem iba, že hlavným hráčom v tom všetkom bola práve pohodlnosť -- na duchu, na tele, na mysli -- a tým pádom aj v činoch.
Priatelia, a čo to teda tá dôslednosť je? Čo to znamená byť dôsledný a čo vám to prinesie? Veľa, preveľa. A v každej oblasti života. Predstavme si to ako jedlo, ktoré pripravujeme v kuchyni. Prvou ingredienciou je pozornosť. Ak začneme robiť veci poriadne, predovšetkým plne prítomní a pohrúžení v tom, čo práve robíme, je to skvelý začiatok. Druhou ingredienciou, ktorú pridáme je (skutočné) zhodnotenie -- svojich možností (časových, finančných apod.), všetkých tých, ktoré sa daného projektu alebo situácie týkajú. To znamená, že si na chvíľku sadneme a preskúmame naše možnosti, napr. nerozbiehame/ neprisľúbime sa na viacero projektov naraz, či viac, ako sme schopní zvládnuť. Toto zhodnotenie danej situácie je veľmi dôležité, bez toho sa nezaobídeme. Ale tým nechcem povedať, že by sme si nemohli rozbehnúť paralelne viac projektov, to je priam vítané -- zmenou z aktivity na aktivitu sa potom na rozpracovanú vec, projekt či jeho postup a riešenie vieme pozrieť o čosi viac s nadhľadom. Alebo aspoň s väčšou chuťou. Treba si však uvedomiť, že okrem iného deň má len 24 hodín. Ani viac, ani menej.
A čo nakoniec pridáme do nášho kulinárskeho diela? Schopnosť dotiahnuť veci do konca. Naložiť si len toľko, koľko reálne dokážeme zvládnuť a aj dokončiť. Pretože k čomu poslúži to, že rozbehneme veľa vecí, ak nie sme schopní dokončiť to (všetko), čo sme začali? Navyše, zbytočne si tak vyrábame stres -- podvedome cítime, vieme, čo všetko je na našom zozname, čo zostalo rozpracované, nedokončené. Neodkladajte či nepresúvajte dokončenie na neskôr, nájdite príležitosť dokončiť, spraviť to, čo treba a tak, ako má byť. Dať si veci na poriadok. Sľubujem vám, že ak tento postup vyskúšate aspoň na mesiac, výsledky sa dostavia prekvapivo rýchlo - najmä vnútri človek zrazu zachytí nový príliv dobrých pocitov, zadosťučinenia.
Byť dôsledný, to sa nesmierne vypláca, že to ani vypovedať neviem. Stojí to isté predsavzatie, ktoré treba urobiť na začiatku spolu s odhodlaním robiť veci lepšie a hlavne nemrhať tak svojim časom, energiou, prostriedkami, ale ani časom, energiou či prostriedkami tých druhých.
Skúsenosť sa nedá preniesť, tú si musí každý vytvoriť sám. Tak, ako aj realitu, v ktorej žije.
