Premýšľali ste už niekedy nad tým, prečo vlastne dovážame z veľkej diaľky základné potraviny, ktoré sme si ešte nedávno vedeli vypestovať sami? Odpoveď ekonóma znie: úspory z rozsahu. Keď sa niečo robí vo veľkom, tak je to lacnejšie, ako keby sa to robilo v menšom rozsahu. A tak je podľa tejto logiky najhospodárnejšie sústrediť všetku výrobu do jednej krajiny, do jednej oblasti, do jedného priemyselného mestečka, postaviť obrovitánsku super-farbiku, vyrábať a rozvážať odtiaľ všetko všade do celého sveta. Má to samozrejme svoje výhody. Príklad v malom: ak sa rozhodnete sami si doma šiť oblečenie, je pre vás výhodnejšie nešiť jeden kus, ale ušiť si naraz pätoro košieľ a pätoro nohavíc. Ešte výhodnejšie je ušiť oblečenie pre celú ulicu či obec. Ešte výhodnejšie je zásobovať oblečením celú krajinu. No a keď v tomto pokračujeme ďalej, ovládnutie svetového trhu s oblečením je prirodzený ďalší krok. Globalizácia je prirodzený dôsledok toho, že ľudia spolupracujú. A spolupracujú na čoraz väčšiu vzdialenosť. Jedna fabrika zásobujúca celý svet oblečením je možno dokonalé riešenie, ak berieme do úvahy iba ekonomickú stránku veci.

Má to však aj svoju odvrátenú stranu. Majitelia veľkovýrobní bývajú priveľmi vzdialení od každodenných problémov, s ktorými fabrika zápasí. Vlastníctvo a vedenie veľkého podniku je často natoľko rozptýlené, že nikto konkrétny nenesie a necíti osobnú zodpovednosť za zlyhania. Pracovníci v takejto veľkej fabrike bývajú často vykorisťovaní, podmienky na prácu bývajú nedostatočné. Náklady na prevážanie tovaru hore-dole po svete, pohonné hmoty, znečistenie prostredia tiež nie sú zanedbateľné. Najmä však – takéto krajne sústredené riešenie je vždy krajne náchylné na zlyhanie. Stačí nečakaná nehoda alebo zmena podmienok a celý svet je ohrozený v zásobovaní. Nový koronavírus je výborným príkladom takejto neočakávanej zmeny. Domáce krajčírky a nadšenci pre 3d-tlač zachraňovali zásobovanie rúškami a ochrannými pomôckami, ktoré veľké továrne nestíhali vyrábať.

Hovorí sa, že každá krajnosť v sebe obsahuje zárodok svojho vlastného protikladu. Keď je celý svet tlačený (kým vlastne?) do krajnosti sústredenej výroby, silnie aj zárodok opačného prúdu, ktorý práve smeruje k väčšej rozptýlenosti. Medzi spotrebiteľmi silnie volanie po potravinách vypestovaných na mieste. Aj kvôli lepšej chuti, aj kvôli väčšej rozmanitosti. Veľký rozmach zažívajú debničkové systémy, gazdovské a farmárske trhy a predaj z dvora. Miestna výroba a spotreba znamená väčšiu stabilitu miestnych ekosystémov, vytváranie pracovných miest v blízkosti miest, kde ľudia žijú, odolnosť voči zlyhaniam a výkyvom globálnej ekonomiky, šetrenie prepravných nákladov. V konečnom dôsledku miestna výroba a spotreba znamená, že ľudia v oveľa väčšej miere preberajú zodpovednosť za svoj vlastný život a nie sú odkázaní na veľkých a vzdialených zamestnávateľov a zásobovateľov. V oveľa väčšej miere je viditeľný dopad nášho každodenného konania na bezprostredné okolie. Propagátor zodpovedného podnikania Tomáš Hajzler už dávnejšie vyzýval, aby sme podporovali svojich kaviarnikov a vinárov. Dnes dokonca vyhlasuje núdzový stav drobného miestneho podnikania. Klesá význam hypermarketov a záujem nakupovať v nich. Čoraz častejšie je spochybňovaná honba za číslami v podobe merania úspešnosti ekonomiky cez ukazovatele hospodárskeho rastu.

Píšem o tom aj preto, lebo sa blíži svetový deň lokálnosti. Organizácia Local Futures so zameraním na ekonomiku šťastia pripravila inšpiratívne prednášky, rozhovory, filmy a hudbu. Budeme pri tom a prinesieme postrehy hodné pozornosti a šírenia. Zatiaľ pripájam aspoň odkaz na leták preložený do slovenčiny, snáď pomôže šíriť myšlienku.

Pridaj komentár