Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo naozaj znamená vďačnosť? Byť skutočne vďačný a to niekedy aj v prípade, že očividne nemáme ten „pravý“ dôvod? Akú moc a účinok to má, ak vyriekneme slovo ďakujem z hĺbky svojho bytia, úprimne?

Človek žijúci v 21. storočí akosi pozabudol na príliš veľa z toho elementárneho, čoho je súčasťou, čoraz viac stráca hĺbku a kĺže viac po povrchu. Celkom samozrejme a až prehnane sebavedome si berie a berie vo veľkom. Ťaží, kope, doluje, mení krajinu, bezhlavo núti prírodu, ale aj seba k nesmiernym výkonom. Do tabuľky si zapisuje rôzne čísla, vykráti a vynásobí, urobí si prognózy, vydá stanoviská… Zadá si ciele, aby potom padol na hubu. Viac alebo menej vedome hľadá vinníkov, či škodcov, proti ktorým treba bojovať – bojovať – bojovať, či systém (imunitný, prírodný), ktorý treba neustále opravovať. Tak naduto sa dokáže človek 21. storočia správať – k sebe (svojmu telu), k ostatným, k životnému prostrediu.

Človek 21. storočia verí, že môže všetko. Má za to, že všetko je tu na osoh a naplnenie jeho blaha. Veľmi rád opomína, že nad ním je čosi mocnejšie a okrem iného nemá len brať, ale aj dávať. Nemá vyžadovať, ale s úctou poprosiť, s láskou prijať a s pokorou poďakovať. Nabudúce zas v inom celkom prirodzene opätovať. Či už človek od človeka, alebo človek od zvieraťa, prírody, prostredia. Tak to robili naši predkovia…

Zavrite oči, stíšte sa, nadýchnite a vydýchnite a vyslovte slovo ĎAKUJEM. Pološeptom. Nechajte zvuk slova ďakujem zaznieť do priestoru. Zopakujte znova a dajte tomu skutočnú hĺbku. Poďakujte za túto chvíľu, veď ste nažive. Na jeden malý okamih v celej histórii planéty ste tu! Už len to je zázrak sám o sebe. Poznáte predsa zákony prírody a aká je súhra všetkých okolností, čo všetko sa muselo udiať, aby ste sa tu ocitli vy, ja, tento svet tak, ako ho dnes vidíme a máme k dispozícii. Poďakujte znova, aj keď vás možno niečo trápi, aj keď (zdanlivo) nemáte práve za čo poďakovať. Ronenie sĺz ani ponosovanie nikomu v skutočnosti nepomôže. To nás iba sťahuje nadol, cítime sa mizerne. Práve naopak, skúste nachvíľu ponoriť sa do vďačnosti, vyslovujte ĎAKUJEM, vkladajte do toho celé svoje bytie. Toto slovo, či mantra v sebe skrýva ohromnú liečivú silu a mení rozbúrené vlny, ten okamih na meditatívny stav, pokoj, harmóniu. Poďakujte za svoj život, za svojich blízkych, za strechu nad hlavou, mier v krajine, vodu, vzduch, strom, ktorý pre vás dýcha, plody, ktoré pre vás rastú… To všetko vznikalo milióny a milióny rokov a je úžasné aspoň trocha nahliadnuť – mikroskopom či iným prístrojom a iba tušiť, aká ohromná sila a energia za tým všetkým stojí. A aké je vzácne všetko na tejto planéte, veď najbližších niekoľko veľa preveľa svetelných míľ nič obdobné nenájdete!

Vďačnosť vytvára most, obnovuje v nás prepojenie, precítenie pravej podstaty, toho, odkiaľ sme sem prišli a kam sa po skočení života prinavrátime.

Ďakujem, že ste si prečítali tieto slová, túto úvahu. Ďakujem, ak to sami sebe dovolíte a poďakujete jedenkrát, dvakrát, veľakrát, s hĺbkou a celým svojím ja.

Tu je meditácia, ktorú si môžete vyskúšať, sú tam aj slovenské titulky, len si ich treba prepnúť.

Tags:

Pridaj komentár