Určite ste aspoň raz za život (napríklad v období dospievania) zachytili slovo – pojem „sebestačnosť“. Sebestačný – podľa výkladového slovníka – je ten, ktorý nepotrebuje cudziu pomoc, podporu. Skúsme si to rozmeniť na drobné.

Kedy potrebujeme cudziu pomoc – ak sami na niečo nestačíme? Ak máme niečoho nedostatok? Ak niečo nerobíme dobre? Zadaním slova „sebestačnosť“ nám internetový vyhľadávač ponúkne rôzne protichodné výsledky, najmä čo sa týka potravinovej sebestačnosti. Avšak, koronakríza poriadne zamiešala kartami a vyšli z toho výsledky – veľmi závažné nedostatky v systéme a trende, akým sme kráčali.

V širšom zmysle slova je sebestačnosť stav, na ktorom sa podieľa človek či rôzne spoločenstvo s úmyslom zabezpečenia základných potrieb. V globalizovanom svete, ktorého sme sa postupne stali súčasťou, sa úplná sebestačnosť dosahuje ťažko. Mám však za to, že lepšie porozumieme tejto téme, cesta sa začne rozvíjať. Tak, ako sa to stalo aj mne.

Impulz k napísaniu tohto článku vznikol spontánne počas jedného z mnohých rozhovorov s Robom. Preberaním obdobných tém (ako náš predchádzajúci článok a podobne), sme došli k tomu, že samovoľne smerujeme k sebestačnosti. Tá naliehavosť schopnosti vlastného pokrytia životných potrieb sa vyvŕbila poznateľne viac počas pandémie v roku 2020.

Premýšľala som, akým spôsobom článok spracovať, nakoľko je to nesmierne široká téma, určite na viacero článkov a odkazov. Rozhodla som sa teda, že skúsim priblížiť svoju cestu k sebestačnosti (za slobodou) formou úvahy, príbehu.

Pre mňa bola sebestačnosť niečo, o čom som premýšľala už ako dieťa a je možné, že tu sa zhodneme – túžila som po vlastnom bývaní, záhrade, plnej komôrke. Odkladala som si každý drobák s tým, že je to na moje budúce bývanie. Tie peniaze sa potom rozkotúľali (asi na sladkosti), ale keď som neskôr začala zarábať, opäť sa mi vidina bývania a samostatnosti jasne črtala v zámeroch. Avšak nestačí len mať sen a zarábať. Peniazom treba aj rozumieť – byť finančne gramotný. Prirodzene som pochopila, že pôžička je niečo, čomu sa treba vyhnúť, ako to len ide a takpovediac „skákať do takej výšky, na akú mám“. Hoci sme nakoniec vzali pôžičku na kúpu bytu, hnalo nás želanie splatiť to čím skôr. Uskromnili sme sa a tak sa darilo ukrajovať z požičaného aj vďaka mimoriadnym splátkam. To bol jeden z prvých a podstatných krokov – sňať bremeno, ktorým bola hypotéka. Preto ako prvé vrelo odporúčam – uskromnite sa, ide to a stojí to za to – za tú slobodu! Je to neopísateľný stav. Svoj čas strávený v práci predsa premieňate za peniaze, ktoré potom zamieňate na ďalšie veci – od nevyhnutných až po také, z ktorých naozaj nie všetky skutočne potrebujete či využijete naplno…

Keď sme sa presťahovali do menšieho mesta, písal sa marec 2020 – začiatok korona-ošiaľu v Slovenskej republike. Do značnej miery som prišla o spôsob, akým som zabezpečovala príjem. Ale (stále) disponovala som časom, a tak som začala objavovať okolie. A s prvými letnými mesiacmi som došla na to, že v okolí rastie mnoho voľne dostupných ovocných stromov a kríkov. Existuje aj mapa, kde si môžete nájsť takéto prírodné bohatstvo vo svojom okolí, pokiaľ tak, ako ja nemáte záhradu, či zásobovanie od rodičov a podobne. Našťastie mali naši predkovia rozumu dostatok na to, aby vysádzali užitočné dreviny, kde sa dalo. Môže to byť zdroj ovocia, ktoré si pri troche šikovnosti viete uskladniť, usušiť, či zavariť na dlhé zimné dni. Príroda je plná darov, s ktorými môžeme zásobiť svoju špajzu – okrem ovocia sú to aj byliny. Niektoré naši predkovia dokonale poznali – jedná sa napríklad o jedlé byliny, ktoré boli alternatívou listovej, či koreňovej zeleniny, ďalej byliny vhodné na prípravu rôznych čajov, odvarov, tinktúr, mastičiek… – Či ste, alebo nie ste milovníkmi čajov, poznať byliny a mať doma aspoň zopár z tých, ktoré sa zídu v sychravom počasí a rôznych neduhoch je ozaj príma. Ak byliny nepoznáte, skúste sa spýtať svojich známych, isto sa aj vo vašom okolí nájde niekto, kto pozná aspoň základ. Od toho sa dá odpichnúť. Základom je chcieť.

Za pokus stojí aj domáce pestovanie – či už v menšom (v paneláku) – aspoň bylinky či napr. aj zemiaky vo vreci, alebo v klasických či vyvýšených záhonoch v záhrade.

V čase, keď naša vláda začala experimentovať so zatváraním rozličných obchodov a služieb, som jedného dňa – zo zaujímavosti – začala vyhľadávať recepty na výrobu domácej kozmetiky a drogérie. Na moje veľké prekvapenie som zistila, že stačí zopár základných ingrediencií, ktorými si viem vyrobiť to, čo používam denne – zubnú pastu, prostriedok na riad, deodorant a iné. Bez zbytočných aditív, plastových nádob, škodlivín, za dobrú cenu. Existujú stránky, na ktorých si nájdete jednoduché postupy.

Aké kroky môže človek podniknúť smerom k postupnej sebestačnosti? Tu je ešte zopár podnetov:

–  ľudia sú spoločenské tvory, nájdite si komunitu, podobne zmýšľajúcu/ záujmovú skupinu vo vašom okolí či už prostredníctvom sociálnych sietí, alebo vyhľadaním na internete (zadaním záujmových/ kľúčových pojmov). Tam sa neraz dá nájsť ďalšie informácie, možnosti, projekty a podobne;

– opäť barter, barter, a ešte raz barter! Je to prirodzené a môže to pokryť značnú časť v oblasti, kde by ináč boli potrebné peniaze. I keď ich používaniu sa zatiaľ stále nevyhneme. Vymeniť takto môžete od prebytkov zo záhrady, cez vaše výtvory, ale aj vaše schopnosti (opraviť počítač, namontovať poličku apod.) – teda vymeniť vašu „časovú jednotku“ za to, čo sa zas zíde či potrebujete (máte nedostatok) vy;

SWAP – populárna výmena oblečenia „za babku“ – zvyčajne zaplatíte symbolické vstupné, donesiete svoje veci a vyberiete si z toho, čo doniesli ostatní, čo vám pasuje;

– na sociálnych sieťach existujú rôzne ďalšie možnosti a informácie o udalostiach – napr. projekt Zóna bez peňazí, či darovacie skupiny, kde môžete nájsť to, čo potrebujete. Ja som si takto zadovážila parádny šijací stroj!

Téma je to vskutku široká a pokiaľ to aj vás zaujalo, pripájam inšpiratívny rozhovor s Tomášom Hajzlerom.

Tags:

Pridaj komentár