Tak, a máme to za sebou. Kuriéri sa konečne môžu vyspať, a s novou globálnou hromádkou kartónov a igelitov sa bude musieť vysporiadať príroda a jej rozkladné procesy.
Charakter sviatku je už dnes len veľmi ťažko možné zmeniť z plytvavo-obžerského na skromný a prevažne vnútorne prežívaný. Návyk nákupného besnenia a spoločenský tlak a očakávanie „ešte viac darčekov ako minulý rok“ sú už v spoločnosti silne zabehnuté a vôľa k zmene je slabá. O odvrátenej strane vianočných sviatkov v rozvinutej spotrebiteľskej spoločnosti sa už toho popísalo veľa, tak len heslovite spomeniem hlavné neduhy: nadmerná spotreba a plytvanie, prejedanie, obezita, neekologickosť či neefektivita… Všadeprítomný obraz šťastných a vysmiatych viacgeneračných rodín vytvára krutý spoločenský tlak na ľudí, ktorí na Vianoce nemajú s kým byť.
Pamätám si, že ako dieťa som sa na Vianoce nesmierne tešil. Nové hračky prinášali nové možnosti objavovania, skúmania, spoznávania sveta. S prechodom do dospelosti detské túžby pozvoľna vystriedal pocit „veď už všetko mám“. Vyberať a nakupovať darčeky iným ľuďom je pre mňa ešte ťažšie ako hľadať vlastné nenaplnené materiálne potreby a túžby. Zvlášť keď je to spojené s pocitom „lebo sa to teraz musí“. V mojom ideálnom svete sa darovanie nepodriaďuje kalendáru. Ľudia sa jednoducho a prirodzene obdarúvajú vtedy, keď je na to vhodný čas, podmienky a obojstranný záujem. A tí, čo už majú všetky hmotné potreby naplnené, sú od prijímania darov oslobodení. Takýto svet dnes nie je možné vyčarovať, ale je možné sa k nemu aspoň pokúsiť priblížiť. Hoci aj malými krokmi.
Čo teda s tým?
Počas debát o tejto téme s blízkymi ľuďmi vyliezlo pár dobrých postrehov a zlepšovákov, ktoré si každý môže zaviesť do života tu a teraz aj bez potreby súhlasu okolia.
- Dohodnuté dary. Kupovanie darčekov formou prekvapenia má veľké úskalia. Nie vždy sa podarí trafiť sa a nie vždy majú naše aj už vyslovené túžby dostatočne dlhé trvanie. Žijeme v dobe zúfalého prebytku výrobkov všetkého druhu a je čoraz ťažšie nájsť niečo, čo ten druhý naozaj potrebuje a ešte si to nezaobstaral. Prekvapenie vie vyčarovať na tvári úsmev, ale vie aj sklamať a narobiť ďalšie starosti so zbavovaním sa nepotrebnej veci. Dohodnuté dary sú v dnešných časoch všeobecného prebytku asi predsa len lepšie riešenie.
- Celoročné priebežné darovanie. Páči sa mi myšlienka rozložiť si vianočné darčekovanie na celý rok. Je ťažké sa celoročne venovať individuálnemu vyberaniu vhodných darov každému obdarovanému osobitne a na mieru. Priebežné darovanie je možné uplatniť najmä vtedy, keď darujúci sám niečo všeobecne prijateľné vytvára, vyrába, alebo má prebytky – obrázky, zaváraniny, plody zo záhrady… Predchádzame tým nárazovému nákupnému besneniu, môžeme tak prichádzať so sezónne aktuálnymi darmi, a môžeme tým s väčšou ľahkosťou ospravedlniť pred sebou aj pre inými, ak sa vianočné darčekovanie nekoná – napríklad preto, lebo sa na ňom jednoducho podieľať nechceme.
- Zoznamy prianí. Keď som sa s tým prvý krát stretol, predstava, že by som mal roztrubovať do celého sveta, čo všetko chcem, mi pripadala sebecká a hodná zavrhnutia. S odstupom času sa na to ale dívam inak: zoznamom prianí výrazne uľahčujeme život ľuďom, ktorí nás túžia obdarovať a nevedia sami prísť na to, čo nám kúpiť či zaobstarať. Obzvlášť prínosné to môže byť v kombinácii darovaniachtivé okolie a jednotlivec, ktorý nikdy nič nechce. Môžeme si želať drobné a praktické veci každodennej spotreby ako ponožky, žiarovky či varešky, ktoré by sme si tak či tak kúpili, alebo aj nehmotné priania ako napríklad výlet k jazeru či výživný rozhovor. Zrazu sa o napĺňanie týchto potrieb a túžob nemusíme starať, postará sa o to vesmír a darovací potenciál v našom okolí. Zoznamy prianí nás ako spoločnosť môžu posunúť k zodpovednej spotrebe, ak si teda vieme priať rozumne a v súlade s limitmi Matky Zeme. Môj prvý pokus o zoznam prianí môžete nájsť na stránke výmeny.
Naša kultúra, zvyky a tradície sa neustále vyvíjajú. Z perspektívy jedného ľudského života sa to nemusí tak javiť. Sviatky, v ktorých sa veľa jedlo a hodovalo, majú pôvod v časoch, kedy dostatok jedla nebol takou samozrejmosťou ako dnes, a bolo výhodné a pomerne bezpečné urobiť si zásoby na zimu. Okrem toho, v dávnejších dobách sa ľudia hýbali oveľa viac ako dnes. Zvyk hmotných darov sa tiež vyvinul v čase, keď boli výrobky vzácne a nie každý si ich vedel zaobstarať. Tieto zvyky sa zachovali dodnes, hoci už nie vždy majú opodstatnenie a často nám aj škodia. Zásadnú zmenu zvykov nie je ľahké presadiť, ale je možné robiť drobné a pre okolie prijateľné zmeny, ktoré v dlhodobej perspektíve prispôsobujú tradície meniacim sa podmienkam.
Súhlasím úplne.