Čo by prospelo remeselníkom

Remeselníci sú dnes na roztrhanie. Desiatky rokov dozadu sa v spoločnosti kládol priveľký dôraz na prácu hlavou a tomu zodpovedajúce vzdelanie. A tak dnes máme nadmieru ekonómov, právnikov, doktorov a inžinierov, ale nedostatok ľudí schopných pracovať rukami. Ak ste niekedy zháňali kúrenára, elektrikára alebo murára, iste viete, o čom hovorím. V samotnom remesle sú často vynikajúci a prácu si robia svedomito, ale unikajú im mäkké zručnosti, ktoré tiež patria k ich práci. Ťažko sa zháňajú. Neplnia dohody a termíny. Dostávajú sa do veľkých sklzov už pri štarte. Komunikujú nepravidelne a neprofesionálne. Zostávajú po nich nedokončené drobnosti, ktoré nakoniec musí dorobiť niekto iný.

Pred pár dňami som sa pokúšal dohodnúť si prácu s remeselníkom. Mal práve rozrobenú prácu, pri ktorej som ho vyrušil. Nestihol som dopovedať vetu, keď mu zrazu zazvonil telefón. Pán majster začal s niekým čosi podrobne dohadovať. Trvalo to dlho. Asi na mňa medzičasom aj zabudol. Kým som naňho čakal, tak som si uvedomil, že toto už poznám a toto už nechcem.

Ak sa remeselník snaží osobne riešiť všetku komunikáciu so zákazníkmi a všetko riadenie svojej práce, musí sa to nepriaznivo odraziť na jeho výkonoch a na kvalite jeho práce.

Týmto sa dostávame k téme optimálnej veľkosti. Príliš veľké organizácie sú neoptimálne. Rastie v nich byrokracia a plytvanie. Sú nepružné a nezodpovedné. Pohlcujú všetko, čo sa k nim priblíži. Deformujú trh a korumpujú politikov. Vypúšťajú jedy do prostredia. Práca v nich často nedáva zmysel a nespôsobuje potešenie. Sú príliš veľké na krach.

To ale neznamená, že jeden človek je akurát. Jednočloveková firma je tiež neoptimálna. Nie je zabezpečená zastupiteľnosť a kontinuita. Nedá sa škálovať. Jednočloveková firma odíde na dovolenku alebo nedajbože do nemocnice, a v momente sa všetko zastaví a prestane fungovať.

Ak by kúrenár či elektrikár delegoval dohadovanie prác a termínov na druhú osobu, získal by tým možnosť pracovať nerušene a na plný výkon. Zákazník by získal možnosť dovolať sa na prvý pokus a dohodnúť si podrobnosti prác s niekým, kto má naňho čas a vie odpovedať na väčšinu otázok. A keď na niečo nevie odpovedať, opýta sa majstra a odpovie neskôr. A na ďalší pokus už bude vedieť odpovedať aj na toto. Tá druhá osoba môže byť remeselníkova manželka, ale môže to byť aj organizácia alebo sieť, ktorá združuje a koordinuje väčšie množstvo remeselníkov.

Ak viete o takých organizáciách zastrešujúcich remeselníkov, dajte mi, prosím, vedieť. O jednej viem a idem ju vyskúšať.

9 komentárov k “Čo by prospelo remeselníkom”

    1. Skúsme. Na čom trčia dodávky vajec?

      Alebo to bol celé krok zlým smerom a máme lepší nápad, ako začať?

      1. To by bolo asi na samostatný príspevok a ja by som vám bol nesmierne vďačný, keby ste tie skúsenosti s pokusom dodať vajcia zhrnuli a zverejnili. Ideálne z obidvoch strán, aby to bolo vyvážené. Aj zlá skúsenosť nás môže obohatiť.

      2. No, dodávky vajec predovšetkým závisia od týchto faktorov: dopyt/ponuka a kapacita našich sliepok. Aktuálne je stav chovu zdecimovaný po návšteve predátora a dožitím starých kusov. 2 sliepky sedia na vajciach a je to na 2och výkonných nosniciach, ktoré nesú. Najprv ponúkam prebytky svojej najbližšej sieti odberateľov, a až sú tí naplnení, ponúkam ďalej. Tento rok proste toľko vajec nie je. Jedna ženička od nás chodí pravidelne do BA, len jej nemám veľmi čo nakladať do kufra.
        Takže summa summárum: ak budú vajcia, budeš mať záujem o dodávanie(pred zimou by mali začať niesť terajšie kurice)?
        zaváraniny: ríbezle, josty, belice, oskoruše – má niekto od vás záujem?
        slivky: má niekto od vás záujem?

        1. Myslím, že situácia je jasná, keď sa pozrieme na skúsenosti pána Šlinského. Systém, ktorý vyvinul na to, aby sa ekonomicky udržala nažive jedna gazdovská rodina, je veľký a zložitý (2 ha pôdy, 60k investícia, 60 rodín odberateľov, nutnosť naplánovať odber na rok dopredu, ochota odberateľov znášať riziká). A to sa tomu rozumie ako málokto, pracuje na tom už 20 rokov a vybral si zeleninárstvo, čo je po pestovaní marišky najlukratívnejšie odvetvie poľnohospodárstva.

          1. Marian, mne nie je jasné, čo si tým chcel povedať. Že keď niekto nemá 2 ha pôdy a nainštalované agrokruhy, tak sa nemá pokúšať uživiť sa poľnohospodárstvom? Trochu sa míňame v komunikácii, lebo tento článok je o remeslách a remeselníkoch, nie o poľnohospodárstve. V širšom kontexte ale hľadáme spôsob, ako sa poprepájať tak, aby sme si vedeli vzájomne poskytovať výrobky a služby. Agrokruh je jeden zo spôsobov, ako to urobiť, a týka sa pestovania zeleniny. Môj záber je širší, mňa zaujíma výmena tovarov a služieb medzi ľuďmi vo všeobecnosti. Prípadný neúspech alebo zlyhanie by nás nemali odradiť. Hľadáme spôsob, ako by to išlo, nie dôvod, prečo sa to nedá.

  1. Palier – zabudnutá a chýbajúca profesia

    Palier je dozorca na stavbe. Nie je to stavebný dozor, ako ho poznáme z veľkých stavieb. Stavebný dozor je úradník, čo
    príde skontrolovať, či za posledný týždeň naozaj pribudlo trináste poschodie. Palier je niečo ako predák alebo vedúci
    zmeny. Chodí do práce s remeselníkmi, je oblečený v montérkach a ak práve nezháňa nejaký materiál, tak je na stavbe.
    Robotníkov pozná po mene a presne vie, kto z nich v ten deň čo robí. V núdzových situáciách neváha pracovať aj
    manuálne.

    To, čo Robert nazval „mäkké zručnosti“ by sa azda dalo spresniť ako „podnikateľské zručnosti“. Je to schopnosť nájsť si
    zákazníka, uzavrieť s ním dohodu a dodržať ju, dohodnúť obojstranne prijateľnú cenu a podobne. To sú primárne
    podnikateľské zručnosti. Sekundárne podnikateľské zručnosti obsahujú najmä schopnosť dodržať všetky predpisy, ktoré sú
    s podnikaním spojené.

    Nedivme sa, že remeselníci tieto podnikateľské zručnosti nemajú. Prečo by ich mali mať? Elektrikár vie zapojiť drôty, baví ho to, robí to dobre, a nikdy nemal ambíciu robiť niečo iné. Úplne mu vyhovuje byť radovým zamestnancom slušnej firmy so slušným platom.

    To sa nazýva „podnikateľská pasca“: Začneš pracovať ako elektrikár, pretože ťa to baví, ide ti to, až nakoniec máš toľko zákaziek, že nestíhaš. Prijmeš teda nejakých pomocníkov, kúpiš nejaké zariadenia, nakúpiš nejaké skladové zásoby. O to všetko sa ale treba
    starať. Nakoniec skončíš tak, že od rána do večera len úraduješ a k drôtom sa už nedostaneš. Robíš prácu, ktorú robiť nevieš, nechceš, a ani si ju nikdy robiť neplánoval.

    S tými paliermi, to je obrovská diera na trhu. Je veľké množstvo prípadov, kedy treba urobiť stavebné práce v rozsahu,
    povedzme, 8 – 1000 človekohodín (to je šesť ľudí pracujúcich jeden mesiac). Remeselníka nakoniec nájdete, ale Robo
    správne opísal, aké sú s tým spojené ťažkosti. Vy potrebujete jednať s jediným človekom, ktorý si to všetko zoberie na
    starosť a ktorý bude zodpovedný za výsledok. To znamená, že nájde remeselníkov, obstará im, čo potrebujú, bude na nich
    dohliadať a nakoniec ich vyplatí. Áno, môžete sa obrátiť na firmu, tá to všetko obstará. Ale veľké firmy jednak neberú
    malé zákazky, jednak potom platíte ich úradníkov, ich drahé kancelárie a ich služobné mercedesy.

    Do akej miery je nevyhnutné, aby bol palier skúsený stavbár? Dozaista nemusí vedieť všetko to, čo vedia ním najatí
    subdodávatelia, ale stavebníctvu by sa určite mal rozumieť veľmi dobre. Nemusí byť nevyhnutne schopný zrátať statiku
    schodiska, ale musí by schopný neomylne určiť, kedy nastala situácia, že niekto by tú statiku zrátať mal. Niekto by
    povedal, že stačí, aby to bol dobrý manažér, ktorý si vie na všetko nájsť ľudí. Prax však ukazuje čosi iné. Zúfalú
    kvalitu novostavieb developerov pripisujú mnohí odborníci tomu, že developeri nezamestnávajú stavbárov. Palier by mal
    byť stavebný inžinier s trochou praxe, alebo aspoň človek s dlhou praxou na skutočných stavbách.

    Našťastie, ľudí s kvalifikáciou a praxou v oblasti stavebníctva je fúra. Krátko som krátko pracoval pre jednu stavebnú
    firmu. Keď dali inzerát, že zamestnajú kvalifikovaného stavebníka, prihlásilo sa im 60 ľudí, z toho 40 stavebných
    inžinierov, z toho 15 s praxou viac než 20 rokov. A nemali nejaké neprimerané nároky na plat.

    Zisťoval som, čím to je, že toto ešte nikomu nenapadlo. Opakovane som narážal na tvrdenie, že problém je s
    remeselníkmi. Jednak im chýba aj to nevyhnutné minimum oných mäkkých zručností, bez ktorých s nimi ani palier nedokáže
    pracovať (najmä schopnosť uzavrieť a dodržať dohodu), jednak dnes už veľmi neovládajú ani tie tvrdé zručnosti. Zlé
    jazyky tvrdia, že len málo dnešných remeselníkov by dostalo výučný list podľa štandardov, ktoré platili pred 50 rokmi.
    Keď k tomu prirátame dnešný všeobecný pokles morálky, kedy sa požiadavka, aby remeselník v pracovnej dobe sústredene a
    poctivo pracoval a nekradol, vníma ako neznesiteľná buzerácia, tak dostaneme trochu obraz o tom, prečo to nefunguje.

    Palier musí mať v adresári na každú profesiu aspoň päť spoľahlivých overených remeselníkov, pretože musí počítať s tým,
    že štyria z nich práve na čomsi pracujú – dobrí remeselníci majú vždy práce nad hlavu. Do toho pristupujú problémy s
    logistikou (na stavbu treba vždy kamsi dochádzať) a s časovou synchronizáciou (keď príde betón, musí byť už šalovanie
    hotové a musí tam byť dosť ľudí, aby ten betón včas spracovali). Nie je to teda nič jednoduché.

    Zaujímavé, že naši dedovia pred polstoročím to všetko celkom slušne zvládali. A vtedy bol stavebný materiál veľmi ťažko
    dostupný a samostatná remeselná práca bola ilegálna.

    1. Rozumiem tomu, že ten elektrikár by možno bol radšej zamestnancom elektrikárskej firmy, keby ho tá firma bola schopná zamestnať a zaplatiť. Možno je pre väčšinu z nich živnostníčenie iba znúdzecnosť a nie osobná ambícia. Potom ale je tu naozaj diera na trhu – ľudia – predáci a palieri, alebo nejaká platforma, alebo asi najlepšie nejaká kombinácia ľudí a technológií – na skoordinovanie a zorganizovanie remeselníkov.

Pridaj komentár