Je možné reformovať Vianoce?

Kategórie: Inšpirácia a tipy , Ja a rodina | Autor: Robert Zelník

Tak, a máme to za sebou. Kuriéri sa konečne môžu vyspať, a s novou globálnou hromádkou kartónov a igelitov sa bude musieť vysporiadať príroda a jej rozkladné procesy.

Charakter sviatku je už dnes len veľmi ťažko možné zmeniť z plytvavo-obžerského na skromný a prevažne vnútorne prežívaný. Návyk nákupného besnenia a spoločenský tlak a očakávanie "ešte viac darčekov ako minulý rok" sú už v spoločnosti silne zabehnuté a vôľa k zmene je slabá. O odvrátenej strane vianočných sviatkov v rozvinutej spotrebiteľskej spoločnosti sa už toho popísalo veľa, tak len heslovite spomeniem hlavné neduhy: nadmerná spotreba a plytvanie, prejedanie, obezita, neekologickosť či neefektivita... Všadeprítomný obraz šťastných a vysmiatych viacgeneračných rodín vytvára krutý spoločenský tlak na ľudí, ktorí na Vianoce nemajú s kým byť.

Pamätám si, že ako dieťa som sa na Vianoce nesmierne tešil. Nové hračky prinášali nové možnosti objavovania, skúmania, spoznávania sveta. S prechodom do dospelosti detské túžby pozvoľna vystriedal pocit "veď už všetko mám". Vyberať a nakupovať darčeky iným ľuďom je pre mňa ešte ťažšie ako hľadať vlastné nenaplnené materiálne potreby a túžby. Zvlášť keď je to spojené s pocitom "lebo sa to teraz musí". V mojom ideálnom svete sa darovanie nepodriaďuje kalendáru. Ľudia sa jednoducho a prirodzene obdarúvajú vtedy, keď je na to vhodný čas, podmienky a obojstranný záujem. A tí, čo už majú všetky hmotné potreby naplnené, sú od prijímania darov oslobodení. Takýto svet dnes nie je možné vyčarovať, ale je možné sa k nemu aspoň pokúsiť priblížiť. Hoci aj malými krokmi.

Čo teda s tým?

Počas debát o tejto téme s blízkymi ľuďmi vyliezlo pár dobrých postrehov a zlepšovákov, ktoré si každý môže zaviesť do života tu a teraz aj bez potreby súhlasu okolia.

1. Dohodnuté dary. Kupovanie darčekov formou prekvapenia má veľké úskalia. Nie vždy sa podarí trafiť sa a nie vždy majú naše aj už vyslovené túžby dostatočne dlhé trvanie. Žijeme v dobe zúfalého prebytku výrobkov všetkého druhu a je čoraz ťažšie nájsť niečo, čo ten druhý naozaj potrebuje a ešte si to nezaobstaral. Prekvapenie vie vyčarovať na tvári úsmev, ale vie aj sklamať a narobiť ďalšie starosti so zbavovaním sa nepotrebnej veci. Dohodnuté dary sú v dnešných časoch všeobecného prebytku asi predsa len lepšie riešenie.
2. Celoročné priebežné darovanie. Páči sa mi myšlienka rozložiť si vianočné darčekovanie na celý rok. Je ťažké sa celoročne venovať individuálnemu vyberaniu vhodných darov každému obdarovanému osobitne a na mieru. Priebežné darovanie je možné uplatniť najmä vtedy, keď darujúci sám niečo všeobecne prijateľné vytvára, vyrába, alebo má prebytky - obrázky, zaváraniny, plody zo záhrady... Predchádzame tým nárazovému nákupnému besneniu, môžeme tak prichádzať so sezónne aktuálnymi darmi, a môžeme tým s väčšou ľahkosťou ospravedlniť pred sebou aj pre inými, ak sa vianočné darčekovanie nekoná - napríklad preto, lebo sa na ňom jednoducho podieľať nechceme.
3. Zoznamy prianí. Keď som sa s tým prvý krát stretol, predstava, že by som mal roztrubovať do celého sveta, čo všetko chcem, mi pripadala sebecká a hodná zavrhnutia. S odstupom času sa na to ale dívam inak: zoznamom prianí výrazne uľahčujeme život ľuďom, ktorí nás túžia obdarovať a nevedia sami prísť na to, čo nám kúpiť či zaobstarať. Obzvlášť prínosné to môže byť v kombinácii darovaniachtivé okolie a jednotlivec, ktorý nikdy nič nechce. Môžeme si želať drobné a praktické veci každodennej spotreby ako ponožky, žiarovky či varešky, ktoré by sme si tak či tak kúpili, alebo aj nehmotné priania ako napríklad výlet k jazeru či výživný rozhovor. Zrazu sa o napĺňanie týchto potrieb a túžob nemusíme starať, postará sa o to vesmír a darovací potenciál v našom okolí. Zoznamy prianí nás ako spoločnosť môžu posunúť k zodpovednej spotrebe, ak si teda vieme priať rozumne a v súlade s limitmi Matky Zeme. Môj prvý pokus o zoznam prianí môžete nájsť na stránke výmeny.

Naša kultúra, zvyky a tradície sa neustále vyvíjajú. Z perspektívy jedného ľudského života sa to nemusí tak javiť. Sviatky, v ktorých sa veľa jedlo a hodovalo, majú pôvod v časoch, kedy dostatok jedla nebol takou samozrejmosťou ako dnes, a bolo výhodné a pomerne bezpečné urobiť si zásoby na zimu. Okrem toho, v dávnejších dobách sa ľudia hýbali oveľa viac ako dnes. Zvyk hmotných darov sa tiež vyvinul v čase, keď boli výrobky vzácne a nie každý si ich vedel zaobstarať. Tieto zvyky sa zachovali dodnes, hoci už nie vždy majú opodstatnenie a často nám aj škodia. Zásadnú zmenu zvykov nie je ľahké presadiť, ale je možné robiť drobné a pre okolie prijateľné zmeny, ktoré v dlhodobej perspektíve prispôsobujú tradície meniacim sa podmienkam.