Ako oživiť slovenské hospodárstvo?

Mnohí dnes nariekajú, že doba je zlá, všetko je drahé, platy sú nízke. Máme z roka na rok viac poznatkov, máme stále dokonalejšie výrobné nástroje, vieme vyrobiť čoraz viac čoraz dômyselnejších výrobkov, a aj tak to nie je dosť na to, aby bolo dosť práce aj koláčov pre všetkých. Čím to je?

Vidím viacero príčin. Podotýkam, že sa nejedná o žiadnu hĺbkovú analýzu podloženú štatistickými údajmi. Sú to iba osobné dojmy z pozorovania života.

Nevyvážené rozloženie hospodárskej činnosti

V celosvetovom pohľade sa nevyváženosť prejavuje v tom, že všetka výroba sa postupne presúva do Ázie, a od Európy a Severnej Ameriky akoby sa očakávalo, že sa v nich bude už iba dovážať a spotrebúvať. To však dlhodobo nemôže fungovať, lebo spoločnosť, ktorá málo vyrába a poskytuje, nemá za čo nakupovať.

Na úrovni Slovenska sa zas deje to, že sa hospodárske aktivity všetkého druhu sústreďujú najmä v Bratislave, asi výrazne menej v Košiciach a možno ešte po troche v pár ďalších väčších mestách. Na vidieku hospodársky život akoby pomaly upadal až vymieral. Veľké poľnohospodárske a výrobné družstvá a fabriky sa sprivatizovali a rozkradli, takže dnes musíme dovážať už aj základné potraviny. Aj keď dopyt po zdravých potravinách rastie, nové rodinné hospodárstva nevznikajú v dostatočnom množstve. Ešte aj tie malé záhradky pri domoch sa pozvoľna menia na anglické trávniky s tujami.

Odpriemyselňovanie a technologická nezamestnanosť

Priemyselná ekonomika je na ústupe, aspoň čo sa týka tvorby pracovných príležitostí. Ani nie tak preto, že by zanikala priemyselná výroba ako taká, ale skôr preto, že moderná, automatizovaná továreň vie vyrobiť čoraz viac výrobkov a potrebuje na to čoraz menej ľudí. Tých pár automobiliek a priemyselných parkov nás teda z biedy nevytrhne.

Spoliehanie sa na veľkých zamestnávateľov

Súčasná slovenská ekonomika sa podľa mňa až príliš spolieha na pár veľkých zahraničných investorov. V médiách často počuť radostné postrehy o tom, že sme automobilová veľmoc. No fajn, lenže skeptici vzápätí poznamenávajú, že ak sa budeme priveľmi spoliehať na automobilizmus, môžeme skončiť ako Detroit. Aj veľké investície a priemyselné parky majú svoj zmysel a prínos, ale zdá sa mi, že popri podpore veľkých a zahraničných podnikateľov by sa dala spraviť aj celkom opačná vec: podporovať podnikateľov malých a domácich.

Sen o prospievajúcej krajine

Po rokoch čakania na spasiteľa by sme sa znova mohli začať spoliehať na vlastné sily. Máme ich, len ich treba rozvinúť.

Nečakajme na veľkých zamestnávateľov. Vytvorme prostredie, v ktorom budú ľahšie podnikať jednotlivci a malé, rodinné a družstevné podniky. Ekonomika by nemala závisieť na pár obrovských podnikoch a na jednom dominantnom odvetví. Zdravá ekonomika mala stáť na veľkom množstve malých podnikov pôsobiacich v rôznych oblastiach, aby bola variabilita ponuky, aby bola zdravá konkurencia, aby bola tvorivá energia rovnomerne rozložená, aby bolo čo najviac príležitostí k zárobku aj k spotrebe, v mestách aj na vidieku.

Čoraz viac ľudí už nechce jesť továrensky prichutené a prifarbené náhrady skutočných potravín. Nie každý si však vie alebo môže dopestovať vlastné potraviny. Títo ľudia dnes predstavujú kúpnu silu, ktorá by mohla naštartovať malé rodinné hospodárstva na vidieku a na okraji miest. Táto premena už sa začala: Debničkový predaj, predaj z dvora a farmárske trhy sú dobrý štart, treba v tom pokračovať a rozvinúť to.

Výrobky vyrobené v globálnej priemyselnej ekonomike majú popri nízkej cene veľa nevýhod: spravidla bývajú nekvalitné, málo vydržia a po skončení záručnej doby sú obvykle neopraviteľné. Často je zložité až nemožné dohľadať výrobcu, spojiť sa s ním, získať náhradný diel alebo poskytnúť spätnú väzbu. Pritom podstatná časť dovážaných výrobkov by sa v dnešných podmienka znovu dala vyrobiť v blízkosti miesta spotreby. Technológie pre digitálnu kusovú výrobu ako 3D tlač a CNC stroje znova umožňujú vyrábať v malom a v blízkosti to, čo sa v nedávnej minulosti muselo vyrábať vo veľkom a prepravovať na veľkú vzdialenosť. Pár príkladov na ukážku: Open-source plány pre civilizáciu, Architektúra od ľudí pre ľudí, Autá z 3D tlačiarne.

Internetové komunikačné nástroje, sociálne siete, geolokačné služby a dopytové portály umožňujú poprepájať spotrebiteľov a malých výrobcov oveľa lepšie ako kedykoľvek v minulosti. Všetko to tu máme dostupné už dnes, len to začať lepšie používať.

Čo sa už udialo

V anglickom meste Totnes v roku 2006 vznikla prvá iniciatíva premeny/prechodu (Transition Initiative), ktorá pôvodne hľadala praktické lokálne riešenia pre problémy spojené s klimatickou zmenou a ropnou krízou. Myšlienka sa rýchlo rozšírila do sveta. Film In Transition 2 (so slovenskými titulkami) mapuje, čo všetko už sa podarilo malým skupinám občanov a susedov v rôznych častiach sveta, ktorí sa inšpirovali touto iniciatívou a vzali svoj osud do vlastných rúk. Myšlienku Iniciatív prechodu dobre približuje aj tento článok v češtine. Na Slovensku mapuje dianie v tejto veci spravodaj Miesta premeny. O pozitívne zmeny sa pokúša aj Jakub Ptačin a jeho Operačný program pre krajšie Slovensko. Dobré správy z domova nájdete na Webe o pozitívnych stránkach Slovenska.

Čo sa chystá

Mňa osobne sa veľmi dotýka téma práce a živobytia. Počas môjho niekoľkoročného hľadania uplatnenia, pri snahe ponúknuť spoločnosti niečo, o čo by bol záujem a čo by spoločnosť vedela oceniť, som zistil, že najžiadanejšou a najnedostatkovejšou hodnotou na Slovensku sú práve pracovné príležitosti. Presnejšie – príležitosti k platenej práci. Možností vykonávať prácu je vo vesmíre vždy neobmedzené množstvo, horšie je to však s požiadavkou dostať za prácu zaplatené. Tomuto zámeru sa chcem podrobnejšie povenovať v ďalšom článku.

2 názory na “Ako oživiť slovenské hospodárstvo?

  1. Spätné upozornenie: Svet tvorivo

Pridaj komentár